Vzbura väzňov v Leopoldove z marca 1990 bola dôsledkom spoločenských a politických zmien v našej spoločnosti. Samotnej vzbure predchádzali menšie vzbury, či štrajky, alebo ako to nazývali väzni (tajnička 1), kde stupňovali svoje požiadavky, od zlepšenia podmienok až po zmenu Trestného zákona. Nádeje väzňov na zmenu živili aj novinári-pseudohumanisti, ktorí nepochopili, aký je rozdiel medzi politickým väzňom a recidivistom. Hlavným spúšťačom vzbury bola "Havlova" amnestia, ktorá sa dotkla recidivistov skrátením trestu, pričom recidivisti požadovali úplné zrušenie trestov, tak ako boli zrušené tresty pre vyše 7000 odsúdených. Potlačenie vzbury riešil vtedajší minister vnútra (tajnička 2).